Mestská policajtka aj šéfka turistického centra šijú rúška

V čase pandémie si ľudia pomáhajú ako vedia – roznášajú jedlo seniorom a ľuďom v karanténe, šijú rúška. Mestská policajtka Andrea Šaturová je jednou z nich. V radoch Mestskej polície Nitra slúži už štrnásť rokov a nikdy nemala vzťah k ihle. Hrozba šírenia tejto strašidelnej nemoci v nej vyprovokovala odhodlanie pomôcť rodine aj kolegom a pustila sa do šitia rúšok.    

Ako vás to napadlo, že začnete šiť rúška? Bola to reakcia na výzvu, ktorá bola zverejnená na mestskom Facebooku?

Donútila ma k tomu situácia, pretože bol nedostatok rúšok a doma sme mali len zopár jednorazových. Nebola to reakcia na výzvu, ale akési vnútorné cítenie a potreba pomôcť nielen svojej rodine, ale aj ostatným známym a kolegom. 

Máte oddávna vzťah k šitiu?

Nikdy som k šitiu vzťah nemala, šijem od počiatku pandémie a to len rúška.

Ste vyučená, alebo vyštudovaná krajčírka?

Nie, nie som... 

Ak nie, akú strednú školu ste študovali?

Vyštudovala som Stredné odborné učilište potravinárske v Nitre, čo je od krajčírstva veľmi vzdialené.

Máte to ako hobby?

Nie, vôbec. Zobrala som to ako súčasnú nutnosť.

Máte vlastný šijací stroj? Ak nemáte svoj vlastný, odkiaľ máte stroj? 

Šijací stroj som si požičala od mojej mamičky.

Šijete rúška doma alebo v práci? 

Rúška som začala šiť doma, neskôr na pracovisku – na Mestskej polícii v Nitre. 

Odkiaľ ste získali strih na šitie rúšok? 

Našla som ho, tak ako stovky, či tisícky ďalších šičiek na Slovensku na internete.

Odkiaľ máte látku na rúška? 

Mala som najmä z vlastných zásob. Niečo som získala od kolegov a neskôr, keď som šila rúška aj pre mesto, tak aj z mesta.

Odkiaľ ste mali gumičky na rúška? 

Z vlastných zásob, od rodiny a kolegov.

Ako na túto vašu aktivitu reagovalo vedenie MsP – náčelník, alebo zástupca náčelníka?

Obaja ma v tom plne podporovali a moju iniciatívu naďalej podporujú, dávajú mi priestor na túto činnosť.

Mali ste, respektíve máte pomocníkov, pomocníčky, ktorí vám pomáhali napríklad so strihaním, fercovaním...? 

Nie, nemám, žiadne pomocníčky, ani pomocníkov. Šijem celkom sama.

Čo na túto vašu aktivitu povedali vaši kolegovia mestskí policajti?

Privítali to s nadšením taktiež preto, lebo si dávajú šiť rúška takmer na mieru aj s označením príslušnosti k mestskej polície a taktiež pre ich rodinných príslušníkov.

Koľko rúšok ste ušili?

Približne dvesto. Toto množstvo bolo limitované z dôvodu rozdielnych strihov a požiadaviek kolegov, ktorí  dávajú dôraz na dôkladnú tesnosť rúšok, pretože sú taktiež v prvej línii v kontakte s rôznymi osobami.

Pokračujete v šití rúšok aj ďalej? Koľko ešte chcete ušiť? 

Budem šiť dovtedy, pokým si to situácia bude vyžadovať a kým bude dostatok materiálu.

A čo hovoríte na túto koronavírusovú pandémiu vy osobne? 

Tak ako každý človek -  bola som z tejto situácie zaskočená, avšak musela som sa ihneď prispôsobiť tejto situácii, reálne začať rozmýšľať a konať. Ako policajtka som sa nedokázala iba nečinne prizerať a rozhodla som sa pomôcť aj touto mojou činnosťou.

Ako sa vplyvom koronavírusu zmenila vaša práca mestskej policajtky? Predpokladám, že do rámca vašich služobných povinností pribudli kontroly povinného nosenia rúšok na verejnosti. Ako reagujú občania keď ich upozorníte, že nemajú rúško?   

Denne kontrolujeme dodržiavanie vládou nariadených opatrení, avšak stále sa stretávame s občanmi, ktorí tieto opatrenia podceňujú. Po upozornení na povinnosť nosenia rúšok je reakcia ľudí slušná, vykonajú nápravu.

Čo poviete, zmenil koronavírus správanie ľudí k lepšiemu, či horšiemu?

Zatiaľ to vyzerá nádejne, možno odsledovať určitú pokoru u ľudí, avšak je otázka, či od toho neskôr neupustia.

Kontrolujete povinný zákaz otváracích hodín v prevádzkach?  

Pravdaže, kontrolujeme a dennodenne. Zistené porušenia v spolupráci s Policajným zborom  SR nahlasujeme kompetentným.

 

Ľudmila Synaková

foto: Roman Oravec

 

Poznámka redakcie: Do šitia rúšok sa takto iniciatívne zapojili stovky žien i mužov. Patrí k nim aj naša kolegyňa Terézia Zaujecová, zastupujúca vedúca odboru miestneho rozvoja a cestovného ruchu a súčasne šéfka Turistického informačného centra. Spod jej rúk vyšlo niekoľko stoviek rúšok. Nezištne ich venovala každému, kto si v prvých dňoch od prepuknutia pandémie nemal kde kúpiť túto prepotrebnú a napokon povinnú ochranu tváre.